Rovnako, ako bol veľký krok vysporiadať sa s náhlou zmenou prostredia (z pracovného na domáce) je presne tou istou veľkou zmenou prenastaviť sa a naučiť sa znova klasicky zdržiavať v práci v stanovenom čase. Minimálne tieto dôvody sprevádzajú zamestnancov, ktorí sa pomenej nechcú zrieknuť práce z domu.

Keďže žijeme v 21. storočí, je možné prácu z domu vykonávať full-time. Netreba dochádzať, zamestnávatelia môžu ušetriť na priestoroch a energií a podobne. Dlhšie je zabehnutý systém tzv. hybridných modelov pracovného režimu, ktorý ponúka zlatú strednú cestu. Prepája prácu z domu a prácu priamo v kancelárii. Existuje mnoho variant, s ktorými sa dá flexibilne pracovať a týmpádom zamestnávateľ si ich vie nastaviť. Po pandemickom období môže byť skvelou voľbou, ktorá môže uľahčiť zamestnancom vrátiť sa. 

Model funguje tak,ako si ho zvolí zamestnávateľ- keďže veľmi dobre pozná svoju firmu, vie ktorí členovania môžu ostať pracovať z domu a ktorí, najmä tí kľúčoví, nie. Napríklad, ak zamestnávateľ prišiel počas pandémie na to, že samu viac hodia pracanti z domu, prečo ich tam nenechať? 

Nasledovne môže ísť o systém pol na pol,kedy by sa z týždň vyhradili dni, kedy budú všetci členovia tímov vpráci a tým pádom budú môcť konzultovať a preberať novéprojekty, prezentovať a podobne. 

Existuje mnoho ciest, akými sa dá uľahčiť opätovný návrat zamestnancov do práce.Zamestnávateľ by mal vv prvom rade vedieť a myslieť na to, že spokojní zamestnanci sú aj výkonnejší, pracovitejší či precíznejší a teda im zaričiť pohodlné a adekvátne pracovné prostredie.